KORONAKRÍZA ROZDALA KARTY NA TRHU PRENÁJMOV

Na starom kontinente patríme medzi krajiny s najväčšou mierou osobného vlastníctva nehnuteľností a to aj napriek tomu, že ich ceny sa každoročne zvyšujú. Nehnuteľnosť sa kupuje nie len pre potreby vlastného bývania ale aj podnikania, pod čím rozumieme krátkodobý alebo dlhodobý prenájom. Úverový regulátor, v našom prípade Národná banka Slovenska, každoročne určuje do akej výšky z ceny nehnuteľnosti banka poskytne úverové krytie, ostatné sú vlastné úspory. Pred pandémiou využíval vlastník nehnuteľnosti finančnú páku, keď z príjmu nájomného, z ktorého platil daň, sa postupne zaplatila hypotéka. Medzi zaručeným výnosom treba pokladať kupovanie nehnuteľnosti z „papiera“ s nejakou zľavou, ktorý keď sa skolaudoval sa predával za výrazne vyššiu cenu, alebo sa prenajal. Ako teda funguje trh s nehnuteľnosťami po dvoch pandemických vlnách? Túto oprávnenú otázku si kladie každý, kto si potrebuje zabezpečiť vlastné bývanie, ale aj na účel spomínaného podnikania.

Koronavírusová pandémia ovplyvnila trh nehnuteľností v dvoch veciach a síce namiesto očakávaného poklesu ich cien sa tieto ešte zvýšili, na druhej strane došlo k poklesu cien prenájmov. Tak ako ceny nehnuteľností okrem iného ovplyvňuje nižšia ponuka ako dopyt, tak aj v prípade cien prenájmov platí, že v prípade vyššej ponuky ako je dopyt, ceny klesajú a k tomu došlo práve počas korony. V rámci protipandemických opatrení vláda prikázala firmám home office tam, kde to predmet podnikania dovolil. Výsledkom je, že viac ako 20 percent kancelárskych priestorov sa postupne uvoľnilo, čo znižovalo potrebu kancelárskych priestorov, s čím sa v menšej miere počíta aj do budúcnosti. Väčším problémom sú však krátkodobé prenájmy, keď z dôvodu takmer úplného zastavenia cestovného ruchu a gastro prevádzok vrátane dištančného vysokoškolského vzdelávania študentov zo zahraničia bola väčšina krátkodobého prenájmu prázdna. Vlastníci nehnuteľnosti sa rozhodli krátkodobé prenájmy ponúknuť za dlhodobé, čím zvýšili ponuku, ktorej dôsledok je terajších pokles cien ich prenájmov až o 20 percent, čo má vplyv aj na ekonomiku spomínanej finančnej páky. Prenájom nemusí stačiť na zaplatenie hypotéky a navyše sa aj zvyšujú ceny energií a služieb spojených so zabezpečením bývania. V tejto súvislosti si však treba povedať, že pokračovanie home officu aj na nižšej úrovni môže ovplyvniť aj ceny nehnuteľností v tom, že zamestnanci si už nebudú kupovať drahé bývanie na úver v hlavnom meste a v krajských mestách, ale budú skôr pracovať aj z vidieckeho domáceho prostredia, ktoré je cenovo výrazne lacnejšie. Či sa investori namiesto kupovania investičnej nehnuteľnosti rozhodnú peniaze investovať viac do realitných fondov alebo najnovšie do úverov, z ktorých môžu získať výrazne vyšší výnos, ako ich uloženie na termínovaných alebo sporiacich účtov, nebudeme špekulovať.